KEDY SI MÁM ZAPRAVIŤ KOŠEĽU A KEDY NIE?

07.09.2018

Je samozrejmosťou, že pokiaľ ide o formálne udalosti ako svadba či pohreb, vieme čo sa patrí a prirodzene si teda košeľu zapravíme. A potom je tu dôležité rokovanie, či jednoducho práca ako taká, kde je taktiež pochopiteľné, že košeľa patrí do nohavíc.

Akonáhle však príde na iné udalosti, mnohí jasno nemáme.

Keďže etiketa v pánskej móde je téma obsiahla, je to niečím aj akoby pochopiteľné. Rozhodli sme sa pozrieť sa teda na túto problematiku bližšie.

Tajomstvo je v type košele

Pokiaľ sa nebavíme o udalostiach, kde by mali byť zapravenie košele samozrejmosťou, tajomstvom etikety zapravovania košiel nie je to, v akom prostredí sa nachádzame, ale naopak, akú košelu na sebe máme.

Ak to naozaj extrémne zjednodušíme, vo svete pánskych košiel existujú dva hlavné typy košieľ, čo sa týka ich tvaru - sú to tie so zarovnaným spodkom a tie, ktoré majú spodok zakrivený.

Pokiaľ ide o košele so zarovnaným spodkom, tu máte výhodu flexibility. Sú to prakticky všetky košele, ktoré nie sú vyslovene oblekové a ich výhodou je, že je vhodné ich nosiť tak zapravené, ako aj odopravené. V zásade teda v tomto prípade závisí najmä na tom, v akom prostredí sa nachádzate a čo ste si okrem košele obliekli.

Pri týchto košeliach si však dajte dobrý pozor na to, aby košeľa nebola príliš dlhá. Čím dlhšia je, tým viac totiž pôsobí ako obleková a tým nevkusnejšie bude, pokiaľ ju nebudete mať zapravenú. Ak sa vám teda vaša "casual" košeľa zdá byť pridlhá, radšej ju strčte do nohavíc.

Potom tu ale máme košele so zakriveným spodkom. Sú to tie košele s oblúkmi po bokoch, príp. s tzv. "chvostom". Takáto košeľa je vyslovene určená na to, aby bola zapravená, bez ohľadu na situáciu. Toto zakrivenie je síce typické pre oblekové košele, no nezriedka sa môže objaviť aj na menej formálnych, voľnočasových košeliach. Tak či onak, ak ju nezapravíte, dáte ľuďom dobrý dôvod na to, aby si na vás ukazovali prstom.

Tak čo, oblekovú či neformálnu?